Difference between revisions 366055 and 366056 on siwiki

{{Infobox štát⏎
| Celý názov = Slovinská republika
| 2. pád názvu = Slovinska
| Vlajka = Flag of Slovenia.svg
| Znak = Coat of Arms of Slovenia.svg
| Poloha = EU-Slovenia.svg
| Motto = nie je
| Hymna = Zdravljica
| Dlhý miestny názov = Republika Slovenija
| Krátky miestny názov = Slovenija
| Hlavné mesto = [[Ľubľana]]
| Najväčšie mesto = Ľubľana
| Úradné jazyky = [[slovinčina]]
| ŠírkaSt = 
| ŠírkaMin = 
| ŠírkaSJ = 
| DĺžkaSt = 
| DĺžkaMin = 
| DĺžkaVZ = 
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Borut Pahor]]<br />[[Miro Cerar]]
| Vznik = [[25. jún]] [[1991]]
| Susedia = [[Taliansko]], [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Chorvátsko]]
| Rozloha = 20 273
| Poradie rozloha = 151
| Rozloha vody = 122
| Percento vody = 0,6
| Odhad počtu obyvateľov = 2 011 102
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2005
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 142
| Sčítanie počtu obyvateľov = 2 011 070
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Hustota obyvateľstva = 99
| Poradie hustota = 102
| HDP = 
| Rok HDP = 2004
| Poradie HDP = 
| HDP na hlavu = 20 450
| Poradie HDP na hlavu = 28
| HDI = 
| Rok HDI = 
| Poradie (HDI) = 
| Kategória HDI = 
| Mena = [[euro]]
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = SVN / SI
| Kód motorových vozidiel = SLO
| Internetová doména = .si
| Smerové telefónne číslo = 386
| Poznámky = Gramotnosť: 99%
}}

[[Súbor:Slovenia map.png|right|thumb|Mapa Slovinska]]
[[Súbor:Triglav.jpg|right|thumb|Vrch Triglav]]
[[Súbor:Maribor Lent.jpg|right|thumb|Mesto Maribor]]
[[Súbor:Ljubljana-skyline.jpg|right|thumb|Hlavné mesto Ľubľana]]
[[Súbor:Postojna Caves.jpg|right|thumb|Jaskyňa Postojna]]
[[Súbor:Predjama Castle (9783317391).jpg|thumb|Zámok Predjama]]
'''Slovinsko''' (Slovenija), dlhý tvar '''Slovinská republika''', je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku [[1991]], ako jeden z nástupníckych štátov [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. 

Prístup k [[Jadranské more|Jadranskému moru]] má vďaka 42 km pásu pobrežia. Významný je [[Piranský záliv]] a prístav [[Koper]]. Slovinsko je člen [[OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]], od [[1. január]]a [[2007]] je člen [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] - [[Eurozóna|eurozóny]].

Kedysi patrilo [[Habsburská monarchia|monarchii Habsburgovcov]], neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku [[1991]]. Tisícky turistov lákajú prírodné krásy krajiny, jej jazerá a lesy.

== Hospodárstvo ==
Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch výrobu rozličných druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek. 

V minulosti bolo Slovinsko súčasť [[rímska ríša|Rímskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko–Uhorska]] až do roku [[1918]], keď po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku [[1929]] vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP ide o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku ([[Hrubý domáci produkt|HDP]] na obyvateľa je cca o polovicu vyššie, ako má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie, ako má [[Grécko]]. Priemerný rast HDP je 7%). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo [[6. storočie|6. storočia]] n. l. a patrili k tzv. južným [[Slovania|Slovanom]].

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú [[tepelná elektráreň|tepelné elektrárne]] ([[čierne uhlie]]) a [[vodná elektráreň|vodné elektrárne]] využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]]. Na ornej pôde sa pestuje najmä [[obilie]], [[zemiak]]y a [[cukrová repa]]. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne [[Postojna]] a [[Škocjani]]).

== Obyvateľstvo ==
Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci [[Rakúšania]], [[Slovinci]] si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľubľane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v roku [[1991]]. S [[Rakúsko]]m a [[Taliansko]]m tradične udržiavala bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku [[1990]] nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami - priemyselná výroba poklesla o vyše 25%. Slovinsko dostáva pomoc od [[MMF]] a Európskej únie.

=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
* [[Slovinci]] 83,06 %
* [[Srbi]] 1,98 %
* [[Chorváti]] 1,81 %
* [[Bosniaci]] 1,10 %
* [[Maďari]] 0,32 %
* [[Albánci]] 0,31 %
* [[Taliani]] 0,11 %
a iní

=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
* [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] 57,8 %
* [[moslimovia]] (hlavne z Bosny a Kosova) 2,4 %
* [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]] (hlavne Srbi) 2,3 %
* [[protestanti]] 0,8 %
* [[Ateizmus|ateisti]] 10,1 %
a ostatní

== Jazdecké školy ==
Už v roku [[1580]] bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy [[lipiciansky kôň]]. Dnes sa lipicani považujú za najlepšie vozové kone na svete.

== Poloha a povrch ==
Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a juhovýchodnej Európy sa zbiehajú hrebene [[Alpy|Álp]] a [[Dináre|Dinárov]]. Na severe kraľujú typické alpské pohoria ([[Júlske Alpy]], [[Karavanky]], [[Pohorje]]) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so [[Švédsko]]m a [[Fínsko]]m k najviac zalesneným štátom Európy.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie [[kras]]ové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km. 

Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v severozápadnej časti, kde zrážky dosahujú až 2 000 mm ročne. 

=== Vodstvo ===
[[Dráva]], [[Sáva]], [[Mura]], [[Krka]], [[Savinja]], [[Vipava]] a jazero [[Bled]] - SZ v Juliánskych Alpách.

=== Pohoria ===
Najvyšší Slovinský vrch je [[Triglav]]. Meria 2 864 metrov. Akoby sa ním príroda chcela honosiť, tak mohutne pôsobí už z diaľky. "Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo", napísal o ňom [[Julius Kugy]] na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku [[1979]] sa oslavovalo dvojsté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Tento rok má Triglav 225 rokov. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2 000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom partizánom. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej bývalej Juhoslávii niet skalného útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. [[Alpinizmus|Alpinistom]] táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských [[jazero|jazier]]. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa "vyšplhalo" až do výšky 1 999 metrov. Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. [[Fotograf]]i a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórii, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných zamestnaní. Triglav zostáva takým, akým bol aj pred tisícročiami.

== Súhrnné informácie ==
* Rozloha: 20 253 km²
* Počet obyvateľov: 2 012 586 ([[2006]])
* Hustota zaľudnenia: 102 obyv./km²
* Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25. 6. 1991
* Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
* Administratívne usporiadanie: 217 samosprávnych krajov 
* Prezident: [[Borut Pahor]] ([[23. december]] [[2012]]) 
* Predseda vlády: [[Miro Cerar]] ([[18. september]] [[2014]]) 
* Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 4 ročné volebné obdobie 
* Hlavné mesto: Ľubľana 278 000 obyvateľov 
* Iné významnejšie sídla: [[Maribor]] 115 000 obyv., [[Celje]] 53 000 obyv., [[Kranj]] 51 000 obyv.
* Najvyšší bod: [[Triglav]] - 2864 m
* Najvýznamnejšie rieky: [[Dráva]], [[Sáva (rieka)|Sáva]], [[Mura]], [[Krka]], Savinja, Vipava 
* Úradný jazyk: [[slovinčina]]
* Mena: [[euro]] (1 euro = 100 centov) 
* Štátny sviatok: [[25. jún]] (Deň samostatnosti) 
* Rasové a národnostné zloženie: [[Slovinci]] (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%) 
* Náboženstvo: rímskokatolícke (<64 %), pravoslávne (4 %), islamské (6 %), evanjelické (0.7 %), ostatné <26%
* Urbanizácia: 63,6 % 
* Priemerná dĺžka života: muži 78 rokov, ženy 84 rokov 
* Dojčenská úmrtnosť: 3 ‰ 
* Analfabeti: menej ako 1 % 
* Nezamestnanosť: 9,1 % 
* Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 34%, služby 63% 
* HDP: 24 350 USD/obyv.
* Susediace štáty: [[Rakúsko]] 330 km, [[Chorvátsko]] 501 km, [[Taliansko]] 232 km, [[Maďarsko]] 102 km
* Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
* Národnostné zloženie: [[Slovinci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Taliani]], [[Rakúšania]] 
* Hlavné zdroje: [[lignit]], [[olovo]], [[zinok]], [[Urán (prvok)|urán]], [[striebro]], [[ortuť]], [[priemyselná výroba]]

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Slovinsku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Slovenia}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.slovenia.si/ Slovenia.si]. Your gateway to information on Slovenia.
* [http://www.vlada.si/en/ Government of the Republic of Slovenia]
* [http://www.slovenia.info Slovinsko]
* [http://hribi.slovenia.flowiktionary.org Hory v Slovinsku]
   
{{Slovinsko}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{Európa}}
{{OECD}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Slovinsko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]