Difference between revisions 4829852 and 4829861 on skwiki

[[Súbor:Tanguti.png|thumb|Tangutskí bojovníci]]
'''Tanguti''' ([[Tibetčina|po tibetsky]] ''Miniag'', [[Čínština|po čínsky]]  党项 [[pchin-jin]] ''Dǎngxiàng'' alebo ''Fan'', [[Turečtina|po turecky]]: [[plurál]] → ''Tangutlar'') je názov stredovekého ľudu ktorí koncom 9. storočia založili štát či Tangutskú ríšu, tiež známu ako [[Dynastia Západný Sia|dynastiu Západný Sia]] v oblasti súčasnej severozápadnej Číny. Čínský historici ich tradične považovali za súčasť [[Čchiangovia|Čchiangského národa]], avšak súčasné zistenia naznačujú genealogické prepojenie zakladateľa štátu [[Li Jüan-chao]]a zo starovekým ľuďom [[Sjen-peji|Sjen-pejov]] {{#tag:ref|Sjen-pejská kočovná konfederácia bola vedená [[Tchan-š'-chuaj]]om zo Sjen-pejských ([[čínština|čínsky]] 鮮卑 [[Pchin-jin|pchin-jinom]] xiānbēi) Mu-Žungov. Jeho ríša sa rozpínala do 7000 km (východ-západ) a zahŕňala všetky krajiny bývalej Siung-nuskej ríše. Po rozpade konfederácie sa rozpadli na niekoľko častí. Najvýznamnejšími vetvami boli: [[Mu-žungovia]], [[Tabgači]] [[mongolčina|mongolsky]] [[Tabgači|Tchuo-pa]], [[Kitania]], [[Ši-wejovia]] a [[Žuan-žuani|Žuan-žuania]]|group=pozn.}} a jeho vládnuceho klanu [[Tabgači|Tchuo-pa]] čiže Tabgačov.

== Krátkáa história ==
=== Pôvod ===
Tanguti pochádzali z Tibeto-barmskej jazykovej skupiny. Boli príbuzní Tibeťanov a rozprávali Tangutčinou {{#tag:ref|používaný jazyk [[Miaovia|Miaov]] v západnom [[S’-čchuan]]e je považovaný za vetvu tangutského jazyka|group=pozn.}} Čínskymi učencami sú obvykle považovaný za následníkov „Čchiangov“ alebo '''„[[Čchiangovia|Tang-siang]]ov“''' {{#tag:ref|Tang-siangovia ([[slovenský prepis čínštiny]] Tang-siang [[Čínština|po čínsky]] 党项 [[pchin-jin]] dǎngxiàng)|group=pozn.}}. V minulosti bol názov „Čchiang“ súhrnným označením pre viac etnických skupín, vrátane [[Tibeťania|Tibeťanov]] ktorí žili v severozápadnej Číne. Po založení [[Tujuhunské kráľovstvo|Tu-jü-hunského kráľovstva]] (284-670) Sjen-pejmi, boli označovaný ako „Čchiang Chu“ <ref>Lü, Jianfu, ''„História Tu.“'' Beijing. 2002. Zhongguo she hui ke xue chu ban she. pp. 283–309. (po čínsky)</ref>. Sami sa nazývali „Mi“, „Mi-nia“, „Mi-nia-govia“, ale postupne prevládol termín stepných [[Turko-mongoli|Turko-mongolských]] národov: '''„Tang-ut → Tanguti“'''. 

Historické záznamy a nedávné archeologické nálezy preukazujú že rodokmeň [[Li Jüan-chao]]a a kráľovskéj rodiny odkazuje na priamu líniu Sjen-pejského kmeňa [[Tabgači|Tabgačov]] <ref>Vnútorné Mongolsko, Kuba, Nájdený cintorín rodiny Lee-Tuoba v Ordosskom meste Wushenqi, [http://www.cnr.cn/nmgfw/lywh/nmfg/200802/t20080229_504720511.html dostupné online] (po čínsky)</ref>.

=== Kniežactstvo ===
Pôvodne žili v údoliach riek [[Tao-che]] a [[Wej-che]], ale pod tlakom Tibeťanov sa v 7. storočí presunuli do [[Ordos]]u, úrodnej oblasti v ohybe [[Chuang-che]] čiže Žltej rieky. Tu sa im veľmi darilo a rýchlo početne pribúdali. Roku 982 si pod vedením [[Li Te-ming]]a vytvorili kniežactstvo [[Dynastia Západný Sia|Západný Sia]], ktorá formálne uznávala čínskúu zvrchovanosť. V skutočnosti tu dosť samostatne vládli kniežatá ktoré odvodzovali svoj pôvod zo sien-pejskej dynastie Tchuo-pa, teda z ríše [[Severný Wej|Dynastie Severný Wej (Tabgači)]] {{#tag:ref|Severný Wej či Tchuo-pa Wej v čase [[Šestnásť kráľovstiev|16 kráľovstiev]] v Číne, štát ktorý založili Tabgači z Sjen-pejov. Vzhľadom k nevraživosti Číňanov, boli deportovaný do [[Neskorý Jen|Neskorého Jenu]] kde kvôli ťažkému čínskéemu vpliyvu boli následne asimilovaní. Čínskée zdroje ich tradične nezahrňujú do Šestnástich králľovstiev|group=pozn.}}, ktorá ovládala severnú Čínu v rokoch 386-535.

[[Súbor:Chrysographic Tangut Lotus Sutra.jpg|thumb|Rukopis buddhistických sútier v tangutskom jazyku, 11. - 13. storočí]]
Koncom 10. storočia sa nová čínskáa [[dynastia Sung]] pokúsila toto územie skutočne podriadiť. Roku 982 Tanguti povstali pod vedením [[Tchuo-pa Ťi-čchien]]a. Boje spočáiatku prebiehali zo striedavými výsledkami, potom si ale Tanguti získali podporu kitanskej [[Dynastia Liao|dynastie Liao]]. Roku 989 dostal tangutský vládca kitanskú princeznuú za ženu a bol nimi uznaný za kráľa. O rok neskôr sa zo situáciou zmierili aj Číňania. V roku 1004 zahynul prvý kráľ v boji proti Tibeťanom. Jeho nástupca [[Tchuo-pa Te-min]] sa síce najprv uzmieril z [[Dynastia Sung|dynastiou Sung]], dokonca sa vzdal kráľovského titulu a uznal závislosť, fakticky ale smeroval oveľa ďalej. O niekoľko rokov neskôr prehlásil svojho zomrelého otca za cisára, svoju manželku za cisárovnu a syna následníkom cisárskéeho trónu. Ten potom zahájil veľkú vojnu proti [[Ujguri|Ujgurom]], ktorá bola z oboch strán vedená mimoriadne kruto. Tanguti ovládli rozsiahlée územia a dobyli významné mesto [[Tun-chuang]]. Ďalšie rozširovanie na západe bolo ale znemožněené tým, že Tangutov znovu napadli Tibeťania, ktorí si v tej dobom čase vytvorili štát [[Tüböt]] → ''Tü-böt''. Tanguti ale čoskoro prešli do protiútoku a ich dobre organizovaná armáda, ktorej základom bola kvalitná ťažká jazda, zatlačila Tibeťanov do horských pevností.

Nový štát tak obhájil svoju existenciu a ovládol veľké teritórium (asi 8000 000 km<sup>2</sup>), kde bola úrodná poľnohospodárskáa pôda a kvalitné pastviny. Pestovala sa [[ryža]] a ďalšie obilniny, chovali sa [[Kôň|kone]], [[Dobytok|dobytok]] a [[Ťava|ťavy]]. Hlavným mestom bol [[Edzin-aj]]. Tanguti síce logicky preberali niektoré čínskée vymoženosti, na druhej strane sa ale priamo programovo od nich snažili odlíšiť. [[Tchuo-pa Jüan-chao]] zaviedol niekoľko reforiem, ktorých cieľom bolo odstrániť to, čo bolo prevzaté z Číny. Zaviedol vlastný letopočet, písmo, samostatný úradníckýy aparát a  podobne. Zvláštnosťou bol jednotný povinný strih a účes mužov, kde sa vätčšina vlasov oholila a zostali len časti vlasov vpredu a po bokoch.  

=== Kráľovstvo ===
Roku 1038 premenoval Jüan-chao svojue kniežactstvo '''Západný Sia''' na kráľovstvo '''Si-Sia'''
<ref>Dunnell, Ruth W. ''„The Great State of White and High: Buddhism and State Formation in Eleventh-Century Xia.“'' - ''„Veľký štát Biely a Vysoký: Buddhizmus a formovanie štátu Sia v jedenástom storočí.“'' (1996). University of Hawaii Press. ISBN  9780824817190 (po anglicky)</ref>, a prehlásil sa ''[[Syn nebies|Synom nebies]]''(contracted; show full)[[no:Tanguter]]
[[pl:Tanguci]]
[[pt:Tangut]]
[[ru:Тангуты]]
[[sh:Tanguti]]
[[sv:Tanguter]]
[[uk:Тангути]]
[[zh:党項]]