Difference between revisions 5145329 and 5145339 on skwiki

Feldenkraisova metóda

,, Jednáme podľa obrazu, ktorý si sami o sebe učiníme.“ (M. Feldenkrais)

	Zakladateľom metódy je Moshé Feldenkrais (1904-1984), izraelský fyzik, ktorý sa narodil v Rusku. Bol nadšeným futbalistom a trénoval Jiu-Jitsu. Na Sorbone získal titul z aplikovanej fyziky a ako prvý Európan získal čierny pás druhého stupňa.Začal vyučovať judo a písal o ňom knihy. K svojim poznatkom dospel na základe experimentovania so samým sebou, k čomu ho podnecovalo zhoršovanie sa vlastného úrazu kolena, z doby kedy trénoval futbal.
	Základom metodiky je princíp: čím viac sa predstava o vlastnom tele blíži realite, tým sú naše pohyby presnejšie a účelnejšie. Hlavnýmcieľom cvičení je čím viac si uvedomiť vlastné telo a vykonávané pohyby. Pomocou cvičení sa dá vycvičiť kinestetické cítenie, zlepšiť časo-priestorová koordinácia a naučiť sa pohybovať s minimálnym úsilím a maximálnou účinnosťou. Technika si vyžaduje pozornosť, ale žiadnu námahu alebo napätie svalov.
	Jedná sa o druh ,,pohybového školenia“ a preto sa učitelia metódy nevolajú terapeuti ale učitelia. Navádzajú na cestu, učia cvičencov ako si viac uvedomovať vlastné telo, ale práca a výsledky sú v rukách cvičencov. 
	Metóda má dve základné cvičebné jednotky:
•	uvedomenie si vlastného tela pohybom- skupinové cvičenie vedené učiteľom
•	funkčná integrácia- individuálne cvičenie
Uvedomenie si vlastného tela pohybom- uvedomenie si vlastných pohybov a pohyby jednotlivých častí tela. Jedná sa o mnohokrát opakované pomalé pohyby jednotlivých častí tela. Cvičenie sa začína v nižších polohách, najčastejšie v leže, postupne sa dostávame do vyšších polôh, ako sed, kľak alebo stoj a napokon chôdza. Rozsah pohybov si reguluje cvičenec sám. Nejde o to aby boli jednotlivé pohyby v maximálnych rozsahoch, ale aby boli v rozsahoch príjemných pre cvičenca. Predpokladá sa však zväčšovanie týchto ,,príjemných rozsahov“ počas cvičenia, nie však násilím, ale pomalým uvoľňovaním svalov predvádzanými pohybmi. Cviky sa vykonávajú pomaly, plynule, s plynulým dýchaním, ktoré nie je riadené, ale cvičenec dýcha svojím zvyklým spôsobom. Na začiatku a na konci hodiny sa vykonávajú kontrolné pohyby, pomocou ktorých si cvičenec uvedomí zmeny, ktoré nastali počas cvičenia. Technika sa zakladá na verbálnej inštrukcii učiteľa.
Funkčná integrácia- jedná sa o non-verbálnu techniku. Učiteľ pomocou jemných dotykov, pasívnych a aktívnych pohybov sa snaží docieliť čím lepšie uvedomovanie si a vnímanie tela cvičenca. Využíva sa špeciálna pohovka upravená pre Feldenkraisovu metódu.

Indikácie:
•	všetky vekové kategórie bez obmedzenia
•	poruchy stereognozie a somatognozie
•	poruchy izolovaných pohybov
•	porucha schopnosti relaxácie
•	profesie, ktoré potrebujú čím presnejšie a ladnejšie pohyby a pracujú intenzívne svojím telom, napr.: tanečníci, športovci, hudobníci
Kontraindikácie:
•	stavy s ťažkými senzorickými poruchami
•	mentálne poruchy, ktoré znemožnia porozumieťverbálnym pokynom, resp. je znížená schopnosť koncentrácie

Zdroje:
1.	KOLÁŘ, P.: Rehabilitace v klinické praxi, 1. vydání, Praha: Galén, 2009, 713 s., ISBN 978-80-7262-657-1
2.	podklady ku kurzu Intenzivní kurz Feldenkraisovy metody od Zuzany Frankovej
3.	RYWERANT, Y.: Feldekraisova metoda- Systém funkční integrace, Praha: PRAGMA, 1983, 243 s., ISBN 978-80-7349-134-5{{copyvio|url=http://fyzioterapia.net/2012/10/feldenkraisova-metoda/}}