Revision 4831452 of "Tanguti" on skwiki{{Urgentne upraviť|20121001}}
[[Súbor:Tanguti.png|thumb|Tangutskí bojovníci]]
'''Tanguti''' ([[Tibetčina|po tibetsky]] ''Miniag'', [[Čínština|po čínsky]] 党项 [[pchin-jin]] ''Dǎngxiàng'' alebo ''Fan'', [[Turečtina|po turecky]]: [[plurál]] → ''Tangutlar'') je názov stredovekého ľudu ktorí koncom 9. storočia založili štát či Tangutskú ríšu, tiež známu ako [[Dynastia Západný Sia|dynastiu Západný Sia]] v oblasti súčasnej severozápadnej Číny. Čínský historici ich tradične považovali za súčasť [[Čchiangovia|Čchiangského národa]], avšak súčasné zistenia naznačujú genealogické prepojenie zakladateľa štátu [[Li Jüan-chao]]a zo starovekým ľuďom [[Sjen-peji|Sjen-pejov]] {{#tag:ref|Sjen-pejská kočovná konfederácia bola vedená [[Tchan-š'-chuaj]]om zo Sjen-pejských ([[čínština|čínsky]] 鮮卑 [[Pchin-jin|pchin-jinom]] xiānbēi) Mu-Žungov. Jeho ríša sa rozpínala do 7000 km (východ-západ) a zahŕňala všetky krajiny bývalej Siung-nuskej ríše. Po rozpade konfederácie sa rozpadli na niekoľko častí. Najvýznamnejšími vetvami boli: [[Mu-žungovia]], [[Tabgači]] [[mongolčina|mongolsky]] [[Tabgači|Tchuo-pa]], [[Kitania]], [[Ši-wejovia]] a [[Žuan-žuani|Žuan-žuania]]|group=pozn.}} a jeho vládnuceho klanu [[Tabgači|Tchuo-pa]] čiže Tabgačov.
== Krátka história ==
=== Pôvod ===
Tanguti pochádzali z Tibeto-barmskej jazykovej skupiny. Boli príbuzní Tibeťanov a rozprávali Tangutčinou {{#tag:ref|používaný jazyk [[Miaovia|Miaov]] v západnom [[S’-čchuan]]e je považovaný za vetvu tangutského jazyka|group=pozn.}} Čínskymi učencami sú obvykle považovaný za následníkov „Čchiangov“ alebo '''„[[Čchiangovia|Tang-siang]]ov“''' {{#tag:ref|Tang-siangovia ([[slovenský prepis čínštiny]] Tang-siang [[Čínština|po čínsky]] 党项 [[pchin-jin]] dǎngxiàng)|group=pozn.}}. V minulosti bol názov „Čchiang“ súhrnným označením pre viac etnických skupín, vrátane [[Tibeťania|Tibeťanov]] ktorí žili v severozápadnej Číne. Po založení [[Tujuhunské kráľovstvo|Tu-jü-hunského kráľovstva]] (284-670) Sjen-pejmi, boli označovaný ako „Čchiang Chu“ <ref>Lü, Jianfu, ''„História Tu.“'' Beijing. 2002. Zhongguo she hui ke xue chu ban she. pp. 283–309. (po čínsky)</ref>. Sami sa nazývali „Mi“, „Mi-nia“, „Mi-nia-govia“, ale postupne prevládol termín stepných [[Turko-mongoli|Turko-mongolských]] národov: '''„Tang-ut → Tanguti“'''.
Historické záznamy a nedávné archeologické nálezy preukazujú že rodokmeň [[Li Jüan-chao]]a a kráľovskéj rodiny odkazuje na priamu líniu Sjen-pejského kmeňa [[Tabgači|Tabgačov]] <ref>Vnútorné Mongolsko, Kuba, Nájdený cintorín rodiny Lee-Tuoba v Ordosskom meste Wushenqi, [http://www.cnr.cn/nmgfw/lywh/nmfg/200802/t20080229_504720511.html dostupné online] (po čínsky)</ref>.
=== Kniežatstvo ===
Pôvodne žili v údoliach riek [[Tao-che]] a [[Wej-che]], ale pod tlakom Tibeťanov sa v 7. storočí presunuli do [[Ordos]]u, úrodnej oblasti v ohybe [[Chuang-che]] čiže Žltej rieky. Tu sa im veľmi darilo a rýchlo početne pribúdali. Roku 982 si pod vedením [[Li Te-ming]]a vytvorili kniežatstvo [[Dynastia Západný Sia|Západný Sia]], ktorá formálne uznávala čínsku zvrchovanosť. V skutočnosti tu dosť samostatne vládli kniežatá ktoré odvodzovali svoj pôvod zo sien-pejskej dynastie Tchuo-pa, teda z ríše [[Severný Wej|Dynastie Severný Wej (Tabgači)]] {{#tag:ref|Severný Wej či Tchuo-pa Wej v čase [[Šestnásť kráľovstiev|16 kráľovstiev]] v Číne, štát ktorý založili Tabgači z Sjen-pejov. Vzhľadom k nevraživosti Číňanov, boli deportovaný do [[Neskorý Jen|Neskorého Jenu]] kde kvôli ťažkému čínskemu vplyvu boli následne asimilovaní. Čínske zdroje ich tradične nezahrňujú do Šestnástich kráľovstiev|group=pozn.}}, ktorá ovládala severnú Čínu v rokoch 386-535.
[[Súbor:Chrysographic Tangut Lotus Sutra.jpg|thumb|Rukopis budhistických sútier v tangutskom jazyku, 11. - 13. storočí]]
Koncom 10. storočia sa nová čínska [[dynastia Sung]] pokúsila toto územie skutočne podriadiť. Roku 982 Tanguti povstali pod vedením [[Tchuo-pa Ťi-čchien]]a. Boje spočiatku prebiehali zo striedavými výsledkami, potom si ale Tanguti získali podporu kitanskej [[Dynastia Liao|dynastie Liao]]. Roku 989 dostal tangutský vládca kitanskú princeznú za ženu a bol nimi uznaný za kráľa. O rok neskôr sa zo situáciou zmierili aj Číňania. V roku 1004 zahynul prvý kráľ v boji proti Tibeťanom. Jeho nástupca [[Tchuo-pa Te-min]] sa síce najprv uzmieril z [[Dynastia Sung|dynastiou Sung]], dokonca sa vzdal kráľovského titulu a uznal závislosť, fakticky ale smeroval oveľa ďalej. O niekoľko rokov neskôr prehlásil svojho zomrelého otca za cisára, svoju manželku za cisárovnu a syna následníkom cisárskeho trónu. Ten potom zahájil veľkú vojnu proti [[Ujguri|Ujgurom]], ktorá bola z oboch strán vedená mimoriadne kruto. Tanguti ovládli rozsiahle územia a dobyli významné mesto [[Tun-chuang]]. Ďalšie rozširovanie na západe bolo ale znemožnené tým, že Tangutov znovu napadli Tibeťania, ktorí si v tom čase vytvorili štát [[Tüböt]] → ''Tü-böt''. Tanguti ale čoskoro prešli do protiútoku a ich dobre organizovaná armáda, ktorej základom bola kvalitná ťažká jazda, zatlačila Tibeťanov do horských pevností.
Nový štát tak obhájil svoju existenciu a ovládol veľké teritórium (asi 8000 000 km<sup>2</sup>), kde bola úrodná poľnohospodárska pôda a kvalitné pastviny. Pestovala sa [[ryža]] a ďalšie obilniny, chovali sa [[Kôň|kone]], [[Dobytok|dobytok]] a [[Ťava|ťavy]]. Hlavným mestom bol [[Edzin-aj]]. Tanguti síce logicky preberali niektoré čínske vymoženosti, na druhej strane sa ale priamo programovo od nich snažili odlíšiť. [[Tchuo-pa Jüan-chao]] zaviedol niekoľko reforiem, ktorých cieľom bolo odstrániť to, čo bolo prevzaté z Číny. Zaviedol vlastný letopočet, písmo, samostatný úradnícky aparát a podobne. Zvláštnosťou bol jednotný povinný strih a účes mužov, kde sa väčšina vlasov oholila a zostali len časti vlasov vpredu a po bokoch.
=== Kráľovstvo ===
Roku 1038 premenoval Jüan-chao svoje kniežatstvo '''Západný Sia''' na kráľovstvo '''Si-Sia'''
<ref>Dunnell, Ruth W. ''„The Great State of White and High: Buddhism and State Formation in Eleventh-Century Xia.“'' - ''„Veľký štát Biely a Vysoký: Budhizmus a formovanie štátu Sia v jedenástom storočí.“'' (1996). University of Hawaii Press. ISBN 9780824817190 (po anglicky)</ref>, a prehlásil sa ''[[Syn nebies|Synom nebies]]''. To samozrejme Čínsky cisár [[Žen-cung]] {{#tag:ref|Žen-cung ([[čínština|čínsky]] 仁宗 [[Pchin-jin|pchin-jinom]] Rénzōng), vlastným menom '''Čao Čen''' ([[čínština|čínsky]] 趙禎 [[Pchin-jin|pchin-jinom]] Zhào Zhēn) z [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] v rokoch 1022–1063 vládol čínskej [[Ríša Sung|ríši Sung]]. Bol synom a nástupcom sungského cisára [[Čen-cung]]a|group=pozn.}} nemohol pripustiť a zaútočil. Paradoxom je, že to bola hlavne nespokojnosť obyvateľstva s nedostatkom čínskeho čaju a hodvábu počas vojny, ktorá primäla tangutského vládcu k ústupkom. Titulu ''Syna nebies'' sa vzdal, ale začal používať tangutský výraz pre cisára - uczu. Navyše dostával od Číny veľké poplatky v [[hodváb]]e, [[čaj]]i a [[striebro|striebre]]. Aj keď boli Tanguti pôvodom stepní [[Kočovník|kočovníci]], postupne vytvorili vyspelú civilizáciu, ktorá síce bola na jednej strane dosť svojbytná, na druhej strane nutne ovplyvnená vyspelejšou Čínou. V Číne práve v tejto dobe došlo k vyháňaniu budhistov. Mnohí odišli k Tangutom a pôsobili tu ako [[básnik|básnici]], [[maliar]]i, [[sochár]]i a [[učenec|učenci]]. Väčšina populácie vyznávala budhizmus. Vedľa [[budhizmus|budhizmu]] tu ale pokračovalo aj tradičné uctievanie [[duchovia|duchov]] a predkov.
=== Úpadok ===
Roku 1227, Tangutké kráľovstvo padlo pod údermi [[Džingischán]]a. Tangutský ľud, vrátane členov kráľovského klanu emigroval do západného S’-čchuanu, severného Tibetu, dokonca možno severovýchodnej Indie a v niektorých prípadoch sa stali miestnymi vladármi <ref>西夏法制地理—关于契丹、党项与女真遗裔问题(三 [http://wenhua.eco.gov.cn/3/6/1/20090522/3176.html dostupné online)] (po čínsky)</ref><ref>党益民:党项羌文明与西夏湮灭之谜 [http://blog.sina.com.cn/s/blog_60934e870100dzph.html dostupné online] (po čínsky)</ref><ref>王族的背影》作者:唐荣尧 [http://vip.book.sina.com.cn/book/catalog.php?book=71250 dostupné online] (po čínsky)</ref><ref>eds. Franke, Herbert & Twitchett, Denis ''„The Cambridge History of China: Vol. VI: Alien Regimes & Border States, 907–1368“''. -
''„Cambridgeská história Číny: Vol VI: Cudzie režimy & Hraničné štáty, 907-1368“''. (1995). Cambridge University Press. p. 214. (po anglicky)</ref> Tanguti žijúci v strednej Číne si zachovali svoj jazyk najmenej do 16. storočia. Od 16. storočia boli Tanguti asimilovaní Číňanmi, Mongolmi a Tibeťanmi.
== Poznámky ==
<references group="pozn."/>
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam turkických dynastií a krajín]]
* [[Sjen-pejovia]]
* [[Tabgači]]
* [[Tibeťania]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Western Xia Dynasty}}
== Externé odkazy ==
* http://www.omniglot.com/writing/tangut.htm
* [http://kepping.net Poslední práce a dokumenty Xenie Kepping]
* http://www.chinaknowledge.de/History/Song/xixia.html
*[http://www.archnet.org/library/documents/one-document.jsp?document_id=3935 The Tangut Royal Tombs – Steinhardt, Nancy Shatzman. 1993. The Tangut Royal Tombs near Yinchuan. In Muqarnas X: An Annual on Islamic Art and Architecture. Margaret B. Sevcenko, ed. Leiden: E.J. Brill.]
== Zdroj ==
{{Preklad
| jazyk = en
| článok = Tangut_people
| revízia = 510399929
| jazyk2 = pl
| článok2 = Tanguci
| revízia2 = 30944241
}}
=== Použitá literatúra ===
Rodrigo Cortes. ''„Príbeh Tangutského šamana, história vzťahov medzi Ruskom a Čínou na prelome 19-20 storočia.“'' Tlmočník. Vydavateľ - Eksmo.
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]
[[Kategória:Zaniknuté národy Ázie]]
[[Kategória:Dejiny Číny]]
[[Kategória:Etnické skupiny v Číne]]
[[an:Tangutz]]
[[az:Tanqutlar]]
[[bg:Тангути]]
[[ca:Tangut]]
[[de:Tanguten]]
[[es:Tangut]]
[[fr:Tangoutes]]
[[ko:탕구트]]
[[hi:तान्गूत लोग]]
[[ky:Таңгуттар]]
[[hu:Tangutok]]
[[nl:Tangut]]
[[ja:タングート]]
[[lt:Tangutai]]
[[no:Tanguter]]
[[pl:Tanguci]]
[[pt:Tangut]]
[[ru:Тангуты]]
[[sh:Tanguti]]
[[sv:Tanguter]]
[[uk:Тангути]]
[[zh:党項]]All content in the above text box is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike license Version 4 and was originally sourced from https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=4831452.
![]() ![]() This site is not affiliated with or endorsed in any way by the Wikimedia Foundation or any of its affiliates. In fact, we fucking despise them.
|