[[Obrázok:Brekov-ruines.jpg|náhľad|vpravo|Ruiny hradu]]
'''Brekovský hrad''' je rozrumený stredoveký [[hrad]] stojaci v Ondavskej vrchovine, ktorý možno ľahko sledovať pri ceste medzi [[Strážske|Strážskym]] a [[Humenné|Humenným]]. Nachádza sa nad obcou Brekov, približne 4 km juhozápadne od okresného mesta [[Humenné]]. Vidno ho už z pomerne veľkej vzdialenosti. Kamenný hrad bol vybudovaný pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia ako strážny hrad, ktorému predchádzalo [[slovania|slovanské]] výšinné [[Hradisko (archeológia)|hradisko]] z 8.-9. storočia. V okolí sa nachádzajú aj ďalšie hrady - [[Jasenovský hrad|Jasenov]], [[Viniansky hrad|Vinné]], [[Čičava (hrad)|Čičava]].
== História ==
Hrad patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste. V prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]] zosilnili jeho opevnenia a krátko potom zohral významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch, najmä v roku [[1466]], keď sa pod jeho hradbami stretli v boji vojská kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] a jeho odporcu, poľského kráľa [[Kazimír IV.|Kazimíra IV.]] V rokoch 1484 - 1488 bol v rukách Zápoľských, ktorí hrad rozšírili a ďalej zdokonaľovali jeho opevnenie. V polovici 16. storočia sa jeho majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto kráľovské vojsko po dobytí roku [[1558]] hrad zbúralo. Neskorší majiteľ [[Mikuláš IV. Drugeth|Mikuláš Drugeth]] ho však roku [[1575]] znovu opravil a obnovil. Roku [[1644]] napadli hrad povstalecké vojská [[Juraj Rákóczi|Juraja Rákócziho]] a skoro celý ho opäť zničili. Čiastočná oprava obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život, pretože vo vlnách protihabsburských stavovských povstaní na konci [[17. storočie|17. storočia]] sa tento z neho definitívne vytratil. Od tých čias hrad pustol a dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov.
== Opis hradného komplexu ==
Najstaršie jadro hradu má oválny pôdorys a je umiestnené na najvyššom mieste vápencového brala. K nemu sa pripája na juhozápade veža. Táto stavebná etapa je z prelomu 13. a 14. storočia. Druhá stavebná fáza sa spája s [[Drugethovci|Drugethovcami]], ktorí k veži pristavali dvojtraktový palác a na severnej strane neveľké predhradie. Pri rozširovaní tohoto predhradia na východ za Štefana Zápoľského starú hradbu nahradili novým murivom na okraji skalnej plošiny. V štvrtej etape vystavali neskorogotickú baštu pri vstupnej bráne a zo západnej strany k pôvodnému jadru pristavali polygonálnu budovu.
=== Dnešná podoba ===
Podnes ostali zachované múry do výšky až troch podlaží, jasne naznačujúci predchádzajúci stav budov. Viditeľné sú aj brány, prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom. Pivnice sú sčasti klenuté a v západnej časti je jasne viditeľná kuchyňa s otvoreným ohňom, výlevkou a obrovským dymovodom. Na podlaží sú na stene zachované zvyšky nosníkov krbu. Z kaplnky sa veľa nezachovalo.
== Majitelia hradu ==
Do roku [[1248]] majiteľom [[Michalovce|Michaloviec]] (v tej dobe dedina s veľkým pánskym statkom) bol Sobieslav (Zabuslo) z rodu Ludaň, slovanského pôvodu. V strednom Zemplíne mal rozsiahle statky, jemu náležali i hrady Jasenov, Brekov a Vinné. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku [[1307]] ako „''castrum Barko''“ a ako jeho majiteľ je uvádzaný [[Peter Peteň]]. Za verné služby daroval hrad [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] v roku [[1317]] [[Filip I. Drugeth|Filipovi Drugethovi]] spolu s ďalšími majetkami na východnom Slovensku. [[Drugethovci]] vlastnili hrad až do roku [[1486]]. V roku [[1472]] vymenoval kráľ Matej za dedičného župana Spiša a za kapitána pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska Štefana Zápoľského. Ten v roku [[1488]] vystupuje ako „castellanus castri Barko“. V ďalších dvoch storočiach ho striedavo vlastnili Drugethovci a obsadzovali ho vojská Gabriela Bethléna, Juraja Rákocziho I. ([[1644]]) a Imricha Thokolyho, ktorý ho dal v závere sprisahania ([[1684]]) zbúrať. Dnes je hrad majetkom štátu. Ten na opravu, alebo aspoň na konzerváciu nemá v súčasnosti prostriedky a ani na najbližšie obdobie žiadne práce neplánuje.
== Nálezy na hrade ==
Medzi nálezmi z archeologického výskumu Zemplínskeho múzea v Michalovciach má významné miesto bohatá kolekcia neskororenesančných kachlíc. Ešte dôležitejším nálezom sú nálezy keramiky, železných hrotov šípov slovanského hradiska.
== Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Brekov Castle}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.hrady.sk/brekov.php Brekov na hrady.sk]
* [http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/brekov-hrad Brekov na zamky.sk]
* [http://www.brekov.sk/brekov_2.htm Brekov na brekov.sk]
* [http://www.slovenskehrady.sk/?show=object&which=Brekov www.slovenskehrady.sk] Slovenské hrady, Brekov
* [http://www.slovenskevrchy.estranky.sk/stranka/hrad-brekov Výlet na Brekovský hrad]
{{Geo|48_54_8_N_21_49_56_E_region:SK|48° 54′ 08″ s.š., 21° 49′ 56″ v.d.}}
This site is not affiliated with or endorsed in any way by the Wikimedia Foundation or any of its affiliates. In fact, we fucking despise them.
|
